Už po sedemnásty raz sa v poľských kúpeľoch Krynica zišlo Ekonomické fórum, známe ako „východoeurópsky Davos“, unikátne niekoľkodňové podujatie, na ktorom sa opäť stretli európski politici a predstavitelia biznisu – ministri, členovia parlamentov i samospráv, bývalí prezidenti Portugalska a Cypru Jorge Sampaio a George Vassiliou, ako aj Václav Havel a Alexander Kwasniewski, súčasné európske komisárky Dalia Grybauskaité a Danuta Hübnerová, vedúci ústredných štátnych a vládnych inštitúcií, ekonomickí experti, ale aj žurnalisti, politickí a bezpečnostní analytici, vedci, laureáti Nobelových cien, rektori univerzít, osobnosti z občianskej spoločnosti, spisovatelia, filozofi či predstavitelia cirkví. Hlavnou témou rokovaní, ktoré sa konali v dňoch 5. – 7. septembra 2007, bola budúcnosť Európy – prebiehajúce zmeny, krízy i vynárajúce sa príležitosti.
Poslaním Ekonomického fóra je utváranie priaznivej klímy pre rozvoj politickej a hospodárskej spolupráce medzi európskymi krajinami. Okolo 3 000 účastníkov zo 60 krajín Európy, severnej Ameriky i Ázie rokovalo v 11 tematických blokoch venovaných zahraničnopolitickým a bezpečnostným otázkam, ekonomickým a ďalším reformám, konkurencieschopnosti EÚ, susedom EÚ, otázkam globalizácie, energetiky, ale aj problémom regionálnej spolupráce, vzdelávania či kultúry. Často frekventovanou tohoročnou témou bol vývoj v Rusku a vzťahy Ruska s EÚ. Súčasťou Ekonomického fóra bolo aj predstavenie nového vydania ročenky Nová Európa – Správa z transformácie analyzujúcej proces transformácie v 27 krajinách bývalého sovietskeho bloku.
Tohoročných takmer 150 diskusných panelov sledovalo a komentovalo približne 400 žurnalistov z poľských i zahraničných médií, reprezentujúcich vyše 170 redakcií.
Zástupcom IVO na tohoročnom fóre bol jeho čestný prezident Martin Bútora, ktorý moderoval panel o populizme v rôznych krajinách Európy (za účasti Jurija Afanasjeva, bývalého prezidenta Ruskej štátnej univerzity pre humanistické štúdie, kultúrneho analytika Iona Leftera, profesora Bukureštskej univerzity a šéfredaktora revue aLtitudini, Endré Bojráta, šéfredaktora časopisu Magyar Narancz a politológa Jacquesa Rupnika, riaditeľa Centra pre medzinárodné štúdie a výskum CERI v Paríži). „Populizmus je určený masám s neveľkým intelektuálnym potenciálom a nízkymi morálnymi potrebami,“ povedal v diskusii Jurij Afanasjev. Podľa účastníkov panela je populizmus v západoeurópskych krajinách predovšetkým reakciou na migračné vlny a vyskytuje sa tak na ľavej, ako aj pravej strane politického spektra. „Populisti netúžia po nijakom kompromise, nestoja o rozhovory, rokovania, dohodu. Všade v politike vidia krízu a korupciu, čo má ohlas u voličov. Kým nie sú pri moci, prejavujú nechuť voči parlamentnej demokracii a dakedy robia politiku na uliciach,“ odznelo na paneli. Hoci populizmus sa vo svojich nebezpečných prejavoch tradične viaže na problematické tridsiate roky 20. storočia, rozdiel medzi vtedajším obdobím a dneškom je, že súčasný populizmus pri svojom odpore proti európskemu demokratickému projektu neponúka nijakú alternatívu – konštatovali účastníci diskusie.
Martin Bútora tiež vystúpil s príspevkom na paneli, ktorý sa venoval demokratickej asistencii a projektu Európskej nadácie pre demokraciu. Debatu moderoval Jeff Lovitt, riaditeľ siete think-tankov PASOS a zúčastnili sa jej David Král, riaditeľ pražského EUROPEUM; Boris Tarasjuk, bývalý ukrajinský minister zahraničných vecí; politologička Mariette vaan Dorn z holandského združenia Institute for Multiparty Democracy podporujúceho politické strany v nových demokraciách a Kristof Forray, riaditeľ Medzinárodného višegrádskeho fondu. Účastníci sa o.i. zhodli na tom, že v prípade autoritárskych režimov je dôležité, aby sa našiel mechanizmus, ktorý by umožnil poskytovať tamojším demokratom asistenciu z prostriedkov EÚ priamo, bez sprostredkovania byrokratických inštitúcií.
